Keďže mám tú možnosť zúčastňovať sa letných biblických táborov, a stretávať tam deti s rôznymi príbehmi, chcela by som vás s niektorými z nich oboznámiť. Mne veľmi obohatili život, verím, že aj vy si z nich niečo odnesiete.
Príbeh č. 1: "Si taká prísna! Ale to je dobré."
Večer, keď skupinka vedúcich dávala deti spať, bola som medzi nimi. Na každej izbe bol jeden alebo dvaja vedúci, ktorí deťom prečítali neaký príbeh, alebo sa s nimi ticho rozprávali, kým deti nezaspali. Keď som ostala na izbe, kde bolo asi 5 dievčat, pobehovali ešte sem a tam. Na všetkých ostatných izbách už boli deti v posteliach, tak som sprísnila tón hlasu a všetky som ich nahnala do postelí. Ešte sme sa chvíľku rozprávali a potom sladko zaspali. Na ďalší deň mala moja skupinka službu. V tejto mojej skupinke bolo dievča z tej izby. A tak som na ne bola prísnejšia ako obvykle, lebo bolo potrebné vykonať viac práce ako v iný deň. No a večer, keď som ich znova ukladala spať. To dievčatko si sadlo na posteľ a povedalo mi: "Maji, ty si taká prísna. Ale to je dobré. Tvoje deti budú mať ale výchovu. Ale na druhej strane dáš pocítiť, že nás máš rada." Objala ma a ľahla si spať.
Ešte dobre, že bolo zhasnuté svetlo. Slzy sa mi vtisli do očí a ja som si uvedomila, že prísnosť nie je pre deti problém, ale na druhej strane, im musíme dať pocítiť, že našou prísnosťou ich vychovávame. Ja som vďačná mojim rodičom, že ma takto vychovávali, lebo toto mám od nich. Nikdy by som si nepomyslela, že deti dokážu aj takto rozmýšľať a sledovať na jednej strane prísnosť a na druhej lásku. Určiť si súvislosti medzi tým a dať si to dokopy. Je to úžasné a mne to dodalo odvahu, aby som sa nebála byť prísna, ale aj milujúca.
Ďakujem ti dievčatko!