Stretnutie so susedou

Býva hneď vedľa nás, je sama a má chorľavé zdravie.... Nikdy som s ňou nehovorila dlhšie, ako Dobrý deň a ona na to Dobrý, a pekný celý deň prajem. Také uprimné slová, lebo ma vždy vedeli správne naladiť. A niesla som si to celý deň v hlave.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (4)

Chodieva o dvoch barlách, pomaly a opatrne. V ruke zopár tašiek s nákupom. Iste, už keď sa vyberie na nákup, tak viac vecí naraz, lebo si nemôže dovoliť chodiť každý deň tak ďaleko. Býva vedľa, teda trošku ďalej... Voľakedy keď nám bolo treba niečo rýchlo zošiť, alebo ušiť, tak sme utekali za ňou.

Dnes, keby som šla popri nej, moja rýchlosť oproti tej jej maximálnej je taká rýchla, že by som ju sotva zaregistrovala. No ten deň bol akýsi iný.... Bolo slnečno a ja som sa tešila, že si ešte môžem užiť pekných slnečných lúčov v túto jeseň. Šla som domov, a pár metrov pred jej domom som ju stretla na chodníku. O dvoch barlách s taškou v ruke. Pozdravili sme sa a ja som sa ponúkla, že jej pomôžem. No odmietla, lepšie jej padlo, že som šla s ňou pomaly a mohla sa porozprávať.

Posťažovala sa, ako jej je ťažko takto o dvoch barlách, že potrebuje ísť na operáciu do Košíc, že lekári jej odporúčajú oddychovať, no na nákup predsa musí ísť.... Bežné veci, až na to, čo prišlo potom.
Začala hovoriť o Bohu. Povedala, ako dobré, že má Pána, lebo s Ním nie je nikdy sama, že jedine On jej dáva silu zvládať všetko, aj chorobu, aj nevládnosť, aj samotu. Že On jej dáva nádej, že raz to takto nebude. Že nechápe ľudí, ktorí Ho nepoznajú, že to majú ťažšie. Nevedela by si ani predstaviť, kebyže má žiť bez Boha.

Pri jej dome sme sa rozlučili, popriala som jej skoré uzdravenie a ponúkla som sa, že sa za ňu budem modliť. Cestou domov som si to všetko prehrala v mysli, čo mi tým chcel Boh povedať. Potešilo ma to a povzbudilo. Býva neďaleko, no nevedela som, že sa tiež, tak ako ja, vo všetkom spolieha na všemohúceho Boha, na Toho, ktorý dáva nádej a nenechá nás samé. Vždy, keď idem okolo, ma to poteší a povzbudí.

A dochádza mi, že Boh má svojich ľudí všade, len o nich možno nevieme. No v pravú chvíľu, keď nás chce povzbudiť a potešiť, tak sa o nich dozvieme. A viem, že raz, v starobe by som chcela byť aspoň z časti ako táto naša suseda. Plne dôverovať Bohu a ostať verná.

Vďaka Bohu za také povzbudenia. A teraz už viem, prečo ma jej priane krásneho dňa stále tak hrialo pri srdci, lebo bolo od srdca a úprimné.